
Prečo nedokážem pobozkať človeka, ktorý sa mi páči a chce ma pobozkať, aj keď som slobodná? Niečo vo vnútri ma nehorázne páli a bolí. Nemôžem to zo seba dostať, nejako nechcem. Chcem povedať toľko vecí, no nemôžem. Nebudem nič nikomu zaťažovať na nos, aby sa i ten druhý človek trápil. Alebo ma vôbec nepočúval a mal to v riti. Jediné čo chcem, aby to so mnou rozobral a poradil. Ale nikto taký neexistuje. Každý ma svoje, kašlú na mňa. Včera večer, ako som išla domov ma Ď. nehorázne rozosmial. Aj napriek tomu ako mi bolo zle, že som v jednom kuse uvažovala čo bude ďalej - rozosmial ma a doteraz ma to drží. Ďakujem ľuďom, ktorí so mnou včera boli :-* moc si to vážim. Teraz viem, ktorí ľudia pri mne stáť budú, keď mi bude najhoršie, a ktorí sa na mňa len tak vyserú. K tomu A. ma potešil informáciou o anime stránke, ktorú mi pošle, takže to so mnou akosi nesie. Neviem sa toho dočkať. Zajtrajšok strávim s Ká - piercingy a možno nákupy. V piatok si pôjdem pre mačiatko a zvyšok "prázdnin" sa budem bifliť, aby som došla na 69 očí :) a vôbec aby som mala to, čo mi otec sľúbil. Neviem akým zázrakom sa to všetko stane, ale musím to dokázať a musím si veriť. Mimochodom veselé vianoce xD

Je mi veľmi ľúto že ti je tak blbo!
Ale napriek tomu som veľmi šťastná že aspon niečo ťa drží pri živote:)! mala by si zájsť na blog farah-lulu.blog.cz:D
to dievča ako som tak čítala jej blog je veľký maniak do anime ako aj ty:D