Prosinec 2009

Fallen leaves!

30. prosince 2009 v 23:40 | Porcelain |  Little angel's book
Strašne ma štípu čerstvo vykosené boky. Trošku som to nevystihla tak ako som chcela, ale snáď mi to Ká dorobí. Inak žiaden rozchod sa nekonal. Aj keď som to chcela, nedokázala som to. K tomu dnes ma nečakane prekvapil a prišiel ku mne domov. Bavili sme sa. Hrali sme karty :D fff, pozerali sme "kliatba bratov grimmovcov", vyhodil do koša obed, ktorý mu nadelila moja babka [vyzeralo to fakt zvláštne!], šli sme k S. po cigu a šiel fúč. Tak dobre mi s nim bolo v postielke. Ošúpal mi mandarinky, nikto náš nerušil, všetci to brali nejak v pohode a boli sme k sebe zlatí. Nečakala som to. Pomohlo mi to, začo mu veľmi ďakujem a som rada, že mám takého človeka akým je on. Zajtrajšok oslávim s kamošmi a zakončím to rúbanim u Ká. Som teda zvedavá ako to dopadne. Či skončím na vyplachu žalúdka ako to písal FB :D Snáď nie. Ale už sa teším kedy tento posratý rok skončí, lebo wáááá, bol naozaj najhorší! Smrť prababky, uja, Adika, MJa, The Reva. Pol roka byť alkoholik a feťák a druhý polrok stráviť najkrajšie chvíle života. Najlepšie na tomto roku bolo aj tak leto: chata, festy, koncerty, kúpanie sa, sex, trošku drugs a hlavne ten posratý rock'n'roll. Dokázala som sa zmeniť pre ľudí, ktorých mám rada, dokázala som sa postaviť z nuly a budovať si antialkoholovú kariéru :D Zapáilo sa mi cyber, vyholila som hlavu, mám industrial a hlavne už len rok mi chýba k "dospelosti" - a môžem šoférovať a chľastať :D Neskôr spomeniem svet, ktorý som mala možnosť vidieť: cesta do Anglicka, Londýn, Oswiencim, Krakow... Prirástli k nám Sisi, Roduolfik [kt. zomrel :(] a samozrejme besný pesisko Aaron. Jednoducho sa tohto roku stalo veľa vecí. A na veľa vecí chcem a musím zabudnúť, no niektoré si zapamätám navždy!
A toto je môj posledný článok v tomto roku, takže sa majte, šťastný nový rok a nepite veľa ;)

Never say die

29. prosince 2009 v 19:47 | Porcelain |  Little angel's book
Rozmýšľam, rozmýšľam a rozmýšľam. Tak strašne to poslednú dobu, medzi nami nefunguje, až obaja máme chuť rozísť sa, ale ono to nejde. Keď nás predtým nerozdelili také veľké veci, teraz nás oddelia maličkosti? Možno. Uvažujem o tom. Lebo nevládzem znášať to, ako je na mňa stále naštvaný a že som vinná len ja. Každý má svoje problémy, i ja i on i vy. Včera mi povedal všetko, čo mal na srdci. Totálne to z neho buchlo a ja som myslela, že sa čo chvíľu zosypem. Bola to pravda, a to bolelo. Ale bola som rada, že bol schopný mi niečo povedať, premôcť sám seba a skaziť mi náladu. Nezhoršilo mi ju, ale zlepšilo. Bola som rada, že mi povedal veci, ktoré by som ja schopná povedať nebola. Skáču po ňom ženské ako naliate, niet divu. To ma štve - som žiarlivá, ale v prvom rade, keď vidím, že to medzi nami nie je také ako by malo byť - a hlavne, keď máme pocit, že je to len o sexe - tak prečo by si nemal užívať s inými ženskými? So mnou sa len trápy, stále sa hádame, teda vždy! Už si lezieme na nervy a obaja to neunesieme. Rozmýšľam ďalej. Bude lepšie, keď ho nechám ísť ďalej, skúsiť to s niekym iným. S dievčaťom s ktorým bude častejšie, bude krajšia, lepšia, múdrejšia a hlavne punková. A ako ženská, ktorá ho neskutočne miluje sa na to budem rada dívať, lebo chcem aby bol šťastný...

*New*

26. prosince 2009 v 13:24 | Porcelain |  Everything mine

Lie to me

21. prosince 2009 v 20:56 | Porcelain |  Little angel's book
Dúfam, že zajtra budú teploty pod -40, aby mi zamrzla cigareta s prstami a rukavicami navzájom. Dnes tomu veľa nechýbalo. Musela som odhodiť púlu cigy, aby mi nezmrzla ráno ruka. V škole bola soda, ako inak. Našťastie mi dnes prišli veci z metalshopu. Ten ujo odovzdávateľ bol milý :D Som sa ho zľakla, keď som išla k bránke a on stál na schodoch a takým tajomným hlasom "dobrý", takmer ma šľak trafil. Podpísala som, ukázala som mu, že psík je zatvorený a dostala som veci. Obsahovalo to samozrejme darčeky pre ľudí a môj náramok, obojok a naušnice. Obojok mi je samozrejme veľký [nechce niekto s obširnejším krkom než mám ja?], náramok je krásny ;) a naušnicu mám už jednu v ušku. Ďalšiu pridám, ak si dám prepichnúť ďalšiu dierku. Ó a aby som nezabudla pochváliť ten úspech - náramok zadarmo sa vydaril! Vyzerá tak.. lacno :D Ale hlavné je, že som dosiala svoj cieľ a som veľmi spokojná. Momentálne sa snažím napísať nejakú blbosť a dostať z hlavy čosi, čo sa podobá aspoň jednému môjmu nápadu, jedinej mojej myšlienke a predstave, no, nejde mi to. Proste zo seba nedokážem vysoliť jeden sprostý príbeh, pretože toho mám v hlave veľa. K tomu tá hudba ma tak strašne rajcuje, aby som napísala niečo desivé a fakt mi to nejde. Nevadí. Chcela by som, aby mi ocko poslal ešte nejaké peniaze, aby som kúpila ešte niečo sestričke a sebe čierny kanekalon. K tomu mamka mi dá blond farbu, takže potrebujem už len to ružové tužidlo. A dúfam, že mi ho Š. zoženie, inak die die die my darling :) Oh a čo sa týka Metallicy, zrejme sa nejako dotiahneme do Maďarska - Budapešti. Vravela som vám, že spravím vše aby som ich znovu videla? :)

Dream of camera

18. prosince 2009 v 21:47 | Porcelain |  Little angel's book
Našla som sa už dávno. Bolo to neisté a teraz ešte neistejšie. No viem, čo je mojím snom, viem aj keď sa to možno nikdy nesplní. Fotiť, fotiť, fotiť. Nádherne fotiť krásnych ľudí. Ale nevadí. Budem citovať: "Musím naškrabať nejaké peniaze. Ty sa nestaraj." a tak sa starám. Inak to bola odpoveď môjho otca na moju otázku, že čo s tou zrkadlovkou [cca 600 €?]. Tak odpovedal krátko, akoby sa k tomu ani nechcel vraciať. Dúfam, že naškrabe čoskoro. A keď nie, nech mi aspoň pošle na handry! Uf, zásielka z metalshopu sa blíži a s ňou i moja smrť. Tak sa teším, že zajtra sa nejde do školy. Konečne trocha voľna. Dva dni a potom dva dni blbnutia. Už mi ostáva len chémia, biológia, matika a nemčina. Nevyzerá to nejako pekne, ale snažím sa. Myslím, že dnes som nedobabrala písomku z dejepisu, takže očakávam najhoršiu dvojku. Čo sa týka vzťahov, s holkami som to poriešila, dokonca sme sa bavili na spice girls a tak. O Š. nevie nič, myslím, že to tak je aj lepšie. Možno mi šibe, ale nemám na neho chuť [nie sex], proste sa mi s nim nechce písať, počúvať ho, vylievať mu srdce - nič. Dokonca nemám chuť ho ani vidieť, hoc by som bola rada, keby zajtra prišiel. Mení sa vo mne další kúsok? Dúfam, že nie, lebo keď to bude takto ísť ďalej, stratím to. Dúfam, že sa vám desing páči i s malými zmenami v článkoch [od dnes] :) Majte sa.

Happy snow and my depresion

17. prosince 2009 v 18:57 | Porcelain |  Little angel's book
Som s nervami na konci cesty. Z jednej strany mi tu od 13:05 hučí do hlavy sestra, z druhej strany sa nemôžem pre ňu vyspať - pretože ju musim strážiť. Z tretiej strany niesom naučená a zajtra mám asi poslednú možnosť si opraviť geo a dej. a nedá sa. Mala som isť spať buď do Ká alebo Š., no zrejme sa neuskutoční ani jedno, pre moju lenivosť a vyčerpanosť. Mojim problémom je, že nezvládam isté situácie. Už nekladiem mädze medzi tým, čo povedať by bolo vhodné a čo nie. Poviem to narovinu, tak ako to je, za podmienok, že ma všetci znenávidia a ja ostanem sama. Jedna dobrá vec na dnešnom dni bola tá, že sme mali skratené vyučko a našla som slúchadla do mp3. Ako iste viete, von je kopec snehu a ja sa ledva nezabijem v botách, od tej radosti. Momentálne nemám chuť nikam ísť, nič nerobiť, len tak bdieť nad svojim zúboženým životom. Topím sa vo vlastných slzách. Nedokážem v sebe dusiť čosi, čo naozaj cítim, nemám komu. Moja blbá hlava mi nedovolí dôverovať nejakému človeku, hoc s nim chodím už rok. Ľudia ma natoľko sklamali, že sa udusím vlastným hnevom. Cítim, že som každého sklamala, len preto, že už ďalej nevládzem. Tie mesiace nevyspanosti, behania, učenia sa, snaženia sa byť niečim lepším, nefajčiť, nepiť, bez sexu a kamarátov... Kam ma to dostalo? Tu. Vylievam si dušu neznámym ľuďom, ktorých to absolútne nezaujíma. Načo? Aspoň čosi kurevské, zo seba dostanem, keď nejde to, čo mi moja hlava a srdce nedovolí povedať.

Reeplica, reeplica!

14. prosince 2009 v 19:50 | Porcelain |  Little angel's book
Pochopiteľne ma kopla múza, po týchbezsenných dňoch, takže očakávajte dlhý článok. Hlboko sa ospravedlňujem za taký dlhý koniec môjho začiatku, ale nechcelo sa mi :D Mala som toho nejak veľa, aj keď sa to nezdalo, ale vždy sa čosi našlo. Ale viac sa mi nechcelo, úprimne. Až na pár neprijemností, v súvislosti so školou, ide život tak ako ide a nevadia mi prekážky, ktoré padajú, vzlietávajú a znovu padajú. Ja mam svoju Replicu od sonaty a som z toho šťastná :D A nechce mi to zísť z mysle, počúvam to takmer 18 hodín denne. Preto je teraz môj mobil naplno vybitý a začína mi z tej pesničky hrabať a jasne ma to už prestáva baviť [po dvoch ďnoch?:D]. Inak na The 69 eyes sa ide na 68%. Všetko mám vybavené, len kameň úrazu je, že som sa nepýtala a bez botičiek na ten koncert samozrejme nepôjdem :D Takže potrebujem ešte 100 eur + šrotovné na vlak a lístok. Takže nachytám dobré známky a cez vianočné sviatky - dni pokoja, radosti a lásky - sa ich opýtam, či by sa dalo ísť na druhý koniec republiky do takého "klubíku", kde budú taký "normálni" ľudia a ja si to len popočúvam a pôjdem domov :D Už vidím tie zdesené výrazy a počujem ten krásny krik, či som sa zbláznila. No čo, mám sedemnásť [a pocit ženy] a mám právo ísť do diaľe :D Zabaviť sa, za slobodu, vykričať si hlasivky na debiloch, od ktorých poznám maximálne 10 pesničiek :D Čo sa týka Metallicy. Chcem!Chcem!Chcem! A vy viete, čo to pre mňa znamená. Už som tu začula myšlienku [v mojej vlastnej hlave], že kašlem na boty, našporím 20 eur a kúpim si lístok. Lenže - netuším kde to miesto je, nemám ani s kým ísť, kedže Patrik záhlasil, že preto, že to je ďaleko, zrejme nejde. Nemám už na nikoho kontakt, takže sa s nikym ani nemôžem dohodnúť. Ale rozhodne niečo vymyslím a moje lásky vidieť musím! Veď už je to takmer rok a pol. Možno aj viac! No, ale konečne dobrá správa: foter konečne šiel s5 do Anglicka. Mám kľud, budem si cestovať svetom :D No musím splniť podmienky: učiť sa, učiť sa a nefajčit. :D No začínam to uskutočňovať. Učiť sa učím - len nejako zabúdam skôr než sa naučím druhú vetu. A fajčiť nefajčím, pretože nevládzem dýchať a moje pľúca su asi ďaleko odo mňa a po prechode na tristovke zdochýnajú a tie zelené hovadiny čo vypľúvam - dovádza ma to k šabľovaniu. Možno vám sem neskôr ešte čosi pridám a možno zmením desing. No nemám teraz moc času a to viete ;) papa

Uuuuufff

13. prosince 2009 v 14:19 | Porcelain |  Generation of Porcelain

Metallica vystúpi v júni v Čechách

včera 11:28 - PRAHA
Na letisku Hradčany pri českom meste Mimoň sa 19. júna 2010 uskutoční po prvý raz putovný rockový festival Sonisphere.
Headlinerom podujatia bude legendárna americká formácia Metallica, ktorá sa naposledy v Českej republike ukázala 3. júna 2008 a to na pražskom futbalovom štadióne Eden. Okrem kalifornskej kapely sa na festivale predstavia aj ďalšie známe skupiny Slayer, Anthrax, Mastodon a Heaven & Hell, ktorú založili súčasní členovia Black Sabbath Tony Iommi a Geezer Butler.
Vstupenka na českú edíciu festivalu Sonisphere stojí v predpredaji v slovenskej sieti Ticketportal 68 eur. Cena lístka sa bude postupne zvyšovať.

Why?

6. prosince 2009 v 21:58 | Porcelain |  Generation of Porcelain
Prečo keď milujeme človeka, nedokáže tomu uveriť?
Prečo sa všetko kazí?
Prečo musím znovu padnúť do toho čo predtým a stratiť polovicu ľudí, ktorých milujem?
Prečo sa vždy musí čosi diať?

...alebo som len zbytočne precitlivená? Moc si to beriem k srdcu, keď si T. myslí, že ju neľúbim, pre niekoho **** a tým prestáva mať rada ona mňa?
Čo tak zlé robím? Načo kurva som tu?

Satelina

6. prosince 2009 v 20:10 | Porcelain |  Bullet with all gallery

Santa Claus a Clausica

5. prosince 2009 v 14:57 | Porcelain |  Little angel's book
Vďaka môjmu smutnému hlasu v telefóne, som si konečne mohla včera užiť. Otec ma pustil na koncert, za čo som mu veľmi vďačná. Ešte mi dal aj peniaze a priviezol ma a aj odviezol. Aké "fajnové". Depresie a zla nálada + podráždenosť ma prešli po včerajšku raz dva. Hneď po škole sme šli so Š. na vínčo, stretli sme ešte dvoch kamošov, tak sme šli teda spolu. Vypili sme víno a po veľmi dlhom čase som si dala aj dva prasky. To som mala stavy na tej autobuske :D Pritom som tam bola sama a stála asi 20 minút. A neviem, či sa to zdálo len mne, ale kolísala som sa zo strany na stranu a bála sa, že spadnem. Fúj! Hneď som utekala domov, prezliekla sa a šla s otcom za ostatnými. Hneď potom sme šli na busku a tam už boli všetci čírovatí, dlhovlasí a boh vie aký ešte ľudia :D Ľudia v autobuse z nás museli mať srandu. Celá zadná polovica patrila nám :D Na koncerte bola paráda, hoc sa stala malá udalosť, ale to prebolí [snáď], taktiež nepoznám jeden jediný koncert, kde by sa čosi nestalo - to by nebol náš deň. Kapelky boli úžasné, k tomu tí chlapi *_* :D a hlavne ten môj :D Uf no proste super, som rada, že ma pustili a boli tam ľudia, ktorých som nevidela dosť dlhý čas. Toto som teraz potrebovala, vyskákať sa, vytancovať, vyblázniť, opiť sa a teraz môžem sedieť polámaná s bolesťami hlavy a úsmevom na tváry ;)

Psychicky na dne?

2. prosince 2009 v 21:18 | Porcelain |  Little angel's book
Potrebujem prázdniny, voľnosť, peniaze, nákupy, sex, oddych, chľast, cígo, kerku, ešte nejaký ten piercing, vyholiť a zafarbiť gebulu a hlavne sa tak neznervoznovať. Chcem aby sa mi to ucho zahojilo, chcem mať prázdniny a konečne svetový mier. Každý boží deň musí byť nejaká zdegenerovaná písomka, ktorú vždy doserem aj keď som sa učila. Ja nestíham, nevykrívam ten nátlak. Potrebujem sa upokojiť, schľastať sa, niečo so sebou spraviť a spať s milovaným. A sakra všetko sa pokazilo. Potrebujem niekam na koncert, potrebujem vypadnúť niekam veľmi, veľmi ďaleko aspoň na 3 dni - ale aspoň niečo. Nevydržím byť s ľuďmi, ktorých nenávidim v jednom obydlí. Zajtra si konečne snáď kúpim blond a fialovú, alebo čiernu farbu a snáď sa mi nejak podarí presvedčiť otca na sobotňajši koncert. Ale zase nechcem aby po mňa prišiel, chcem sa niekam zašiť a neisť domov. A to nepôjde. Keby mi aspoň dovolil čosi objednať si, ale nie. Nemám právo. Zrejme tu školu doserem až teraz.. Ako mi to šlo, tak sa to posralo. Čím viac sa snažím, tým blbšia som. Toto je fakt zlý týždeň. Keby aspoň jedna malá iskrička mi vletela do tohto týždňa. Maličká, pekná, jednoduchá.... Lenže to asi nepôjde. Mám dva týždne aby som to všetko zmákla. Buď to zmáknem, alebo spácham samovraždu.

Dioxyde - Geist

2. prosince 2009 v 19:45 | Porcelain |  Guitars, drums and piano for my ears

včera pri prehliadaní všetkého možné som našla túto nádheru. Nechápem ako môže byť tá nemčina v tých pesničkách tak fajn a keď sa to treba učiť - DEATH :)
Rozhodne EBM maniaci - VYPOČUŤ!