Listopad 2009

Som tvoj tieň i tvoj strach...

30. listopadu 2009 v 20:24 | Porcelain |  Little angel's book
Zas a znovu Tajemství. Šialene ma bolí ucho a som nejaká nervná. Ucho z toho ŽE MÁM INDUSTRIAL [yeah, yeah od Ká :-*] a fakt to je blbosť, lebo to fakt blbo bolí, ale hlavne, že to mám :D A nervná som - z tej blbej školy, z domova, keď ma má každý v riti a ja v nej nemám nikoho. Neviem či to bude týmto obdobím, alebo niečim prechádzam, ale záleži mi na ľuďoch okolo, zas a znovu mám chuť sa o nich biť, starať sa, variť im, upratovať... dobre trošku preháňam. Prejdem radšej k dnešnému dňu. Okrem 4 z chémie a pár hlúpym poznámkam z NJ som to prežila bez ujmy na zdraví. Po škole som bežala hneď do parku, aby sme šli k tomu ujovi, ktorý mi to píchol. Prvých 20 sekund som mala takú radosť z bolesti, že je vo mne ihla, že zas a znovu - až pokiaľ som nezaplatila a nezačalo ma to riadne bolieť. Bojím sa o to, čo keď mi odpadne ucho? :D Inak cez víkend zmením desing a to všetko ostatné, pretože teraz na to nemám čas. Zajtra ma čaká písomka z matiky a nejak mi tie príklady nevychádzajú, tak ma zaujíma ako to dopadne. No teraz fuňím preč k svojej Saške, lebo mám naozaj nervy. :D
Ale ešte pozn.: Myslím, že by sa niektorí ľudia mali zamyslieť nad tým, čo človeka raní a čo ho poteší. Teda pokiaľ ho poznajú dostatočne dlho a dobre, mali by vedieť kedy sa dotyčný urazí a kedy dotyčný nepochopí to, čo mu onen človek chcel povedať. Ak si myslí, že keď dotyčný onenho človeka miluje, tak mu odpustí všetko a so všetkým sa zmieri. Sú veci, ktoré človeka naštvú. A ktoré ho budu štvať vždy!

Melt Into your...

29. listopadu 2009 v 16:47 | Porcelain |  Little angel's book
Po dlhom čase, po tých mesiacoch vám zas a znovu píšem článok. A teraz neviem, čo bude vhodné napísať sem a čo nie. Sú isté veci, ktoré nechcem aby vedeli všetci, no mám pocit, že sa to skôr či neskôr dozvedia a zároveň sú veci s ktorými sa vám chcem podeliť čo najviac. Okrem mojich hudobných zmien - keď sa od metalu dávam k technu, electronice a hlavne Industrialu, mám v uchu náušnicu, ktorá ma stála pár bolestív minút, keď mi s ňou A. prepichovala zarastenú dierku. Bola to pekná náušnica, pokiaľ otec nepomohol guľôčke vyletieť do neznáma silnými fackami. Veľa vecí sa zmenilo a mám tušáka, že tie zmeny ešte len prídu. Nebyť mojej sestry, možno by som teraz trávila čas u niekoho z vás, alebo pod mostom. Totiž novinka: nenávidim svoju rodinu čím ďalej tým viac. Taktiež najviac pochmúrna správa, 2 týždne po tom, ako mi zomrel ujo, nám odišiel i kamarát :( No život šiel ďalej. V škole som sa aj celkom zlepšila, hlavne kvôli foťáku. Na stene, vďaka zúrivosti môjho otca, nemám ani jeden jediný plagát [áno i tie plagáty metallicy z roku môjho narodenia strhol], takže mu pekne ďakujem za krásne stráveny včerajší deň. A teraz k tomu krajšiemu... v piatok som mala sedemnásť a pocit ženy! A teším sa jedine tomu, že o rok vypadnem konečne od tejto rodiny. A taktiež ma potešili ľudia, ktorí boli so mnou a darovali mi darčeky. Od Š. som dostala krásnu, veľkú, rúžovú zajačicu menom Saška. Od L. som si vypýtala japončinu + audio cd, čo znamená ďalší cudzí jazyk na krk :D. A od Timé som schytala časopis "šťastná 13", kde boli umelé mihalnice a strašne super špirála :D No teraz budem končiť, pretože toho mám ešte veľa na rováši a čo viac, niesom ešte naučená a ani sa mi do toho nechce. Tak si budem počúvať Tajemství a nenávidieť naďalej svoju rodinu + školu atď. Samozrejme, že si prejdem vaše blogy a pridám nejaké fotografie na DA. Wúúú :)

Uff

29. listopadu 2009 v 15:40 | Porcelain
Svoj počítač mám späť, aj keď mi ho foter vybavil za to, že si ma snaží týmto získať späť. Nepýtajte sa prečo... Hneď zmením desing a aj keď mám veľa učenia, budem na kompe - veď tých pár mesiacov musím dohnať. Potom vám všetko rozpíšem, hneď ako sa všade znovu zorientujem a tak. :)