Not drugs not happiness

16. července 2009 v 23:53 | Porcelain |  Little angel's book
Myslím, že sa deje veľa myšlienkových vecí v podsvetí našich snov. Bez snov, by sme sa nebáli reality, nie? Mám pocit, že nevydržím bez svinstiev. Vždy, keď som von a pri mne plno ľudí chľastá a ponúkajú ma, odolávam, odmietam a... TRPÍM. Nehorázne trpím. Neviem prečo, mám pocit, že najbližší si želajú aby som sa vrátila k alkoholickým stavom. Vidím sama na sebe, že so mnou takto nieje ani moc srandy - JA SA NEBAVÍM. Sedím, občas prehovorím a zazerám. Zazerám ako si ostatní užívaju a ničia sa a ja si to dovoliť nemôžem - nechcem. Vlastne. Klamem samú seba. Chcem, ale nesmiem. Mám späť Š., a aj napriek občasným závratom k minulosti, sme šťastní a ľúbime sa. Nechcem ho podviesť, nechcem to zas pokaziť. Doma nemám žiadne problémy a keď nás chytia poliši, narozdiel od ostatných nič nenadýcham. A ešte to, že moja pečeň prestala pípať ako zmyslov zbavená [metafora lidi]. Ou a zabudla som na stávku s Howadom [o víno - keď vypijem do konca leta...]. Nevymýva mi to tak mozog, však? Japončina mi teraz ide rýchlejšie. A aj napriek tým pozitívnym veciam to všetko chcem späť. Vypiť si vinčo s tým všetkým davom, nesedieť si na prdelke a nečumieť na nich ako oni chľastajú a ja nie. Dať si v podniku štamperlík. Schľastať sa s Timčou, keď nám je blbo. Schľastať sa so Š. aby sme boli erotične navnadení [to nehovorím, že nesmie keď nemame vypité, ale je to iné. Ja som viac povoľnejšia keď v sebe čosi mám ... nezneuživajte ma potom, fajn? :D] a kurva - proste to chcem späť! Ale chcem bojovať, chcem dokázať, že to svinstvo nieje všetko. Ale zrejme sa zlomím - ak sa naštvem zlomím sa tak, že to zase pôjde dookola, stále tie isté trapasy a problémy. Neviem čo sa deje, ale mám zlý pocit. Rovnaký pocit, ako som mala na silvestra, či keď sa čosi stalo doma. Nemohla som spať, mám depku z toho ako vyzerám a mám pocit, že svet je hore nohami. Možno hore nohami je, ale nevnímam to ...?! Boh vie aké ma úmysli, nechávam to na ňom. Len nechcem zažiť už nič zlé a desivé. Vždy som sa hrala s ohňom a odvtedy? Bojím sa ho. Budím sa zo snov s tým, že po mne lezie had. Bojím sa ich. Nechcem sa ničoho báť, chcem si žiť ako sa žiť má, lenže to sa nedá. Nejde to. Nikdy. Sťažujem sa na život, ktorý vlastne nieje zlý, prečo? Pretože som blbá a oveľa viac ľudí to ma horšie. Kde je ten môj debilný úsmev? FUCK!
... dnešok bol fajn: mám ružovú farbu na ofču a blížia sa dni príchodu mojich lások...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pulchrid pulchrid | 17. července 2009 v 8:39 | Reagovat

Aké lásky mici? A čo sa týka toho trpenia, som rada, že sa nevzdávas a že sas držís... Neviem, čo by som ti mohla na toto napisat,možno tak, len povzbudzujucu trapnucku a nezmyslnu vetu :" vela stastia"... asi ho potrebujes viac ako ja :-*

2 Porcelain Porcelain | 17. července 2009 v 12:44 | Reagovat

[1]: dakujem moc :-*
a lasky: Ká, Timča a ocko... cely tyden som bez nich a vpondelok by mali už prist :( moc mi chybaju

3 Šarlota von Velc Šarlota von Velc | Web | 17. července 2009 v 14:10 | Reagovat

V nastavení, je záložka komentáře. Pozadí komentářů a pozadí nových komentářů. Tam si to dáš a nastavíš.. :-)

4 Lullu <3 Lullu <3 | Web | 18. července 2009 v 15:56 | Reagovat

dobre suchá som asi ja. ja viem že neviem (úžasná hláška.. jaj) aké to je ale aj tak som rada že si z toho zatiaľ vonku a naozaj vydrž a zabávať sa musí dať aj inak.. skús si potajomky objednať vineu a hovor že je to víno:D
žiadna iná rada ma nenapadá:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama