Children and alcohol...

28. června 2009 v 0:04 | Porcelain |  Blood for soul
Prepáčte mi, ale mne to nedá. Nahnevajte sa na mňa, vykričte mi, že som blbá, alebo mi posielajte výhražné listy, ale toto bol môj život a ja chcem poučiť o tom, čo som si prežila. Čítať to nemusíte - tí abstinujúci [alkoholici], ale ten, ktorý si myslí, že alkoholom čosi získa... nech sa páči, dvere su otvorené...
Presne desiate narodeniny. Veľká torta, kopec darčekov, veľká hostina, kopec fliaš, ktoré sa po hostine muselo upratať. Bolo to nevinné, stálo to pri sladkostiach a ja som sa na to dívala, ako na pokušenie, ktoré som musela skúsiť, miesto odporných zákuskov: Môj prvý glg vodky v desiatich rokoch. Nič mi to nedalo, snáď len to, že som sa dusila. To ma odradilo, no chuť sa mi dostala už vtedy do tela...


O dva roky sa uskutočnila prvá opekačka s kamošmi, neskoro večer, bez rodičov. Všetci tam boli oveľa starší, o dosť starší na to, aby sa zamerali na to, koľko rokov mám ja. Vložili mi do rúk pohárik s očakávaním, že to vypijem. Neodmietla som, nedokázala som odmietnuť. Chcela som byť ako oni, chcela som sa baviť, chcela som pochopiť, čo je na tom také výnimočné, že to všetci pijú. Stále nič. Štyri poháriky mi udreli do hlavy a začali sme sa blázniť v tráve. Nič mi nebolo, čo som sa sama sebe čudovala. Neriešila som to ako veľkú vec.
O rok nato, sme so sesternicou začali chodiť do jedného baru, ktorý by mali vyznačovať skôr pajzel, ako bar. Chodili sme tam každý deň po škole, dokonca nás starší spolužiaci naučili chľastať pivo. Na deň detí [presne si to pamätám], som tam zatiahla vtedy ešte najlepšiu kamarátku A., s ktorou sme stiahli pivo cez slamku a začalo nám hrať. Spoznali sme čaro. V lete, omámené popom a diskom, sme chodili každý večer von s tým, že si sadneme do nového baru, vypijeme si a môžme baliť chlapcov. 13-ročné socky... Decká!
Prvykrát keď som sa naozaj opila - z fernetu! - ma domov odprevadil bratranec s tým, že ma kril ako len vedel, začo mu naozaj ďakujem. Nič nezistili, zaspala som ako bábätko.
V auguste, na jednej párty, sme sa s A. hrozne doriadili. Bohužiaľ nepamätám kde a čo sme pili. Viem, že sme tam zo seba hrali veľké 'frajerky', oblizovali sa ani nevedno s kým a práve keď sme s tymi chalanmi chceli odísť, vtedy ich moji opití bratranci zbili a mňa ujo celú mimo odviezol domov. Otec prišiel, keď som už spala, no zobudil ma. Slušne sa ma opýtal čo som pila, no ja som mu nič nepovedala a radšej som mu klamala. Ráno však bolo iné. Povedali mu pravdu a mňa oco prvý krát zbil. Moja krv z nosa je doteraz na stene, preto mám doteraz krivý nos a mala som aj nejaké tie podliatiny, či monokle... Na istý čas som prestala chodiť von a chľastať.
Nechcela som si robiť zbytočné problémy.
Dalo by sa povedať že asi do leta mojich 14tich rokov som s tým prestala.
Práve vtedy som spoznala L. [aneb Howado], začali sme spolu chodiť a ja som spoznala iný život, než som viedla predtým. Spoznala som nových ľudí, ktorý ma vďaka hudbe, ktorú som počúvala, zaradili medzi seba a chceli sa so mnou ďalej stretávať. Skončilo to každodenným pivom po škole, až do nášho rozchodu.
Niekedy v auguste som zavolala J., L. kamošovy, ktorého som spoznala, či nechce ísť von. Nejak sme sa zblížili, až to prerástlo v to, že sme sa stali najlepšími kamošmi. Pamätám si presne, kedy som začala podliehať alkoholu, až som sa znížila na úroveň, z ktorej sa ledva dostať.
V deň, keď otec odišiel do Anglicka, za prácou a mňa tu nechal s tým, že nesmiem na Helloween do Košíc. Nasrala som sa a hneď v ten deň ako odišiel som sa ožrala do nemoty. Cez zimu, ku mne prišla Sendy. To boli tie alkoholicke týždne. Hlavne teda silvester, ktorý skončil divne pre všetkých. No bolo mi fajn.
Po monitore som začala chľastať každý deň. Nebolo to už len jedno pivo, ale hneď niekoľko + poháriky sa len otáčali. Kvôly alkoholu som sa dala s J. dokopy, čím sme si vlastne pokazili najlepšie priateľstvo. Práve vďaka nemu - dalo by sa povedať - som spoznala nové praktiky vo svete, začala som sa dívať na svet inak, spoznala čaro sexu, spoznala nových ľudí a zistila, že je to alkoholický magor, ktorému nieje návratu. No šli sme v tom spolu. Chytila ma bulímia, čo vlastne v podaní s alkoholom nieje dobrá kombinácia. Pár krát som doma odpadla, no degutovalo sa to tým, že som nejedla mäso. Bola som aj rada, že to ostalo tak.
Vtedy som sa nemohla dostať z dvoch šlamastík. Alkohol + bulímia - čo je horšie?
Po pár "fackách" od A., som sa prebrala a prestala bľuť jedlo. Trvalo mi to asi mesiac, kým som si zvykla na znovu ten stereotyp. Vďaka nej som na dva mesiace prestala chľastať, dokonca i cez fesťák, som mala len energy drinky a žiaden alkohol.
Ale prišla škola, nové lásky, nový kamoši. Už som nemala záujem o tých starých, mala som čosi, čo som nezažila. Nových "priateľov", nové piatky v inej spoločnosti, v spoločnosti ľudí, ktorý sa vyžívaju v tom, keď si s nim niekto vypije. Vyvýjala sa vo mne závislosť, závislosť, ktorá kričala "Buď s nimi, bude ti fajn, žiadne depky, žiaden žiaľ, len ty a pohár vína...". Bol to môj svet. Toľko krát som sklamala pre alkohol, že to nejde ani spočítať. Pre alkohol som stratila jediného človeka, ktorého som milovala a milujem. 6x som ho podviedla, len preto, že som bola natoľko mimo, že keď na mňa ktosi zvodne pozrel, hneď som sa na neho nalepila. Vždy, keď som mala problém musela som sa opiť. Nemohla som to inak riešiť, len mať svoj svet v rukách, v úsmeve, či v tyke, z ktorej sa mi potom všetci smiali a práve vďaka tomu si ma pamätali.
Pre alkohol som predala poslednú vec, ktorú mi daroval otec, len aby som mala na svoje vlastné narodeniny na chľast. Stratila som kvôli tomu dva mobily, kopec peňazí, kopec vecí a Boh vie čoho ešte. Čím ďalej, tým viac som bola vymetenejšia a vymetenejšia. Nedalo sa to však ovládať, nedokázala som prestať... A ak som prestala, trvalo to len týždeň. Začala som piť i domáci chľast, keď som ochorela a chľast bol zamknutý, pila som sirup, ktorý obsahuje nejaký ten alkohol. Bola som ako pometený blázon...
Nechcem vám tu hovoriť o všetkých mojich trapasoch, ktoré som zažila, niet sa čím chváliť. Preto nechcem, aby ste tento článok brali ako typ.. "Minule som sa tak ožrala", ale tak, aby ste sa poučili z mojej hlúposti. Je jasné, že si poviete "Veď ja si vypijem len raz za čas", ale nezabúdajte na to, že najväčšia závislosť sa tvorí u detí od 11-18tich rokov. Je dokonca viac možná, než u starých mužov. Jednoducho povedané, sme decká, ktoré dostanú lízanku, chutí im a oni chcú pre svoju radosť viac a viac. To je to zlé, rozumiete?
Nikdy to nebolo prospešné, jednak nie pre zdravie, a už vôbec nie pre psychiku toho človeka. Lebo aj keď chce prestať, príde do spoločnosti ľudí, ktorí to majú položené na stole a oni odolať nevedia. Nikdy...
Preto, aj keď si dám pár pív, chcem sa toho zbaviť úplne. Chcem byť abstinujúci alkoholik a nie ľudská troska, ktorá sa nevie ovládať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ParasiTic ParasiTic | Web | 28. června 2009 v 9:49 | Reagovat

Je mi luto ked vidim ludi cca od 13 do 16 niekde nachlastanych, valajucich sa po zemi..

2 sattynka sattynka | Web | 28. června 2009 v 14:56 | Reagovat

mici citala som to, dojalo ma to... ako fakt.... Neskor ti napisem viac, teraz musím íst...

3 CyanideSmile CyanideSmile | Web | 28. června 2009 v 15:47 | Reagovat

uprimné..
no mne stacilo ako som sa doriadila cez velku noc na opekacke, doteraz sa za to hanbim...alkohol je kurva

4 ta druha ta druha | Web | 28. června 2009 v 19:20 | Reagovat

aj mna to dojalo, inak to myslim nejde.. ja som nastastie (zatial) tak dole nespadla, aj ked byvavalo vselijako.. zatial..
ale myslim, ze som dost odolna, hlavne po tom, co sa tento tyzden moj 16rocny kamarat vratil z protialkoholickeho liecenia.. tak to uz je sila.. drzim ti palce bejbe

5 Luc Luc | Web | 28. června 2009 v 21:22 | Reagovat

Presne si pamatam ako som ja začala piť, presne som mala nejako 13 rokov. Vedela som že je to zlé, článok som si prečítala. Viem, že alkohol je zlý a preto sa mu vyhýbam. Viem čo to s ľuďmi robí, je to to najhoršie, je to horšie ako drogy.. Prvý krat som tykovala v 15 na oslave prazdnin, potom to šlo dole vodov. Potom sem tam, a tak ´dalej. Bola som na hauske, kde som sa veeelmi bala o kamarata, už som šla volať sanitku odvtedy som nepila, dva roky. Ked pijem, je to bud pivo alebo vodka z džusom alebo malina s jahodovým džusom, nic ine, alebo pohár vína, viac nie, len pohár.. nepila som dva roky, ale oslavila som svoju 18, nie na mol ale oslavila, potom som nepila až teraz na topfeste ale som rada že so m sa ovladla a myslim že ked šlo do tuheho niečo som si uvedomila a preplo sa to vo mne,to znamena že aj ked mi niekto nuka alkohol nemozem ho vypit, viem čo možem a co nie a verím že ty to dokážeš, viem že sa dokážeš zabavit aj bez alkoholu, ide to, chce to len správnych ludí :)

6 Pulchrid Pulchrid | Web | 30. června 2009 v 15:10 | Reagovat

Obdivujem ta, opicka..

7 sattynka sattynka | Web | 3. července 2009 v 8:08 | Reagovat

chcela som, že ti  neskor napísem, no... neviem, co. Este raz ti musím ale napisat, že ma to dojalo a aj ja som trochen opísala svoj pribeh na pulchritudo´s blog..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama